starohory
Proterozoikum alebo starohory je druhý vývojový stupeň zeme. Časový interval proterozoika je 2,5 miliardy - 542 mil. rokov. Pojem starohôr vymedzil E. Emmons a Ch. D. Walcott v roku 1888.
Pôvodne bola hranica medzi proterozoikom a fanerozoikom (kambriom) stanovená na prvý masívny výskyt skamenelín vyšších živých foriem (napr. trilobitov), no napriek neskorším objavom existencie života v proterozoiku sa táto hranica už nemenila, takže zostáva zachovaná na 542 mil. Starohory sú z hľadiska geologického vývoja oveľa lepšie doložené ako prahory. V stahory sa často vyskytujú súvrstvia sedimentov plytkých morí, na rozdiel od prevažne
hlbokomorských metamorfovaných usadenín. Ďalším typom horninových formácií, ktoré sú typické najmä pre začiatok starohôr, sú „páskaté železné rudy“. Starohory sú známe vývojom a následným rozpadom niekoľkých superkontinentov (Atlantika, Columbia, Nena a Rodinia) a s nimi spojenými orogénnymi udalosťami.